Vždy som s obdivom (zároveň nechápavo) sledovala, keď malé dieťa vykonávalo činnosti, ktoré by podľa mňa (a dovolím si tvrdiť väčšiny ľudí) ešte vedieť nemalo. Poviem to narovinu, pred Ari to zásadne boli športové výkony. Predsa len, je dosť kuul keď vidíte, že 3-ročné dieťa spraví na hrazde zhyb ako by sa ani nechumelilo. Alebo keď nejaký malý škriatok pláva vo vode rýchlejšie ako väčšina z nás behá. Avšak to, že si vie jednoročné dieťa obliecť ponožku…No čo ja viem, nevedela som vyhodnotiť čo všetko by malo vedieť. Zatiaľ som také videla len zdialky 😅.
To sa však samozrejme zmenilo s dieťaťom. Ak má o niečo záujem, ideálne sa snažím dopriať jej danú činnosť. Neideálne je, že to niekedy nie je až také jednoduché pre môj srdečný tep.
Keď bola Ari malá, na prvé narodeniny dostala učiacu vežu. V podstate schodíky, ktoré majú vzadu tyčku, aby nemohla vypadnúť. Vtedy to bolo veľké uľahčenie života, lebo zrazu som si mohla nakrájať banán aj dvoma rukami. Dovtedy som ju mala na rukách a banán som sekala ako drevorubač.
Ale iné som chcela. Krájanie. Začalo ju veľmi fascinovať keď som krájala, a vždy sa to skončilo plačom lebo chcela nožík. Na to som ja veru psychicky pripravená nebola. Tak napíšem, ako sme sa dostali k tomu, že mi Ari krája banán do raňajok sama .
Keď chce skúšať nejakú činnosť, snažím sa ju v tom podporiť. Ako prvé sme zainvestovali do krájacieho ovocia (https://eduhracky.sk/products/dreveny-set-na-krajanie-ovocie-a-zelenina). Ari síce nie je moc hračkový tip. Viac sa zabaví s krabičkou špáradiel, no tento krát to bola trefa do čierneho. Najprv jej to prekrojiť moc nešlo, nožík mala kadejako naopak (vek- 15 mesiacov). Mala som čo robiť aby som ju nechala ísť si svoje a nezačala ju opravovať. Spôsob si však našla, rozdeľovala všetko bez nožíka😃. Časom sa zlepšila, krájala o sto tristo. Bolo to už pre ňu relatívne ľahké a opäť sa začala dožadovať normálneho krájania.
Tak si vravím dobre moja, urobíme kompromis. V rámci snahy o zachovanie všetkých 5 prstov na oboch rukách a mojich nervov sme pochystali plastový nožík. Uvarila som namäkko mrkvu, a vyskúšali sme (vek- 18 mesiacov).
Nič. Mrkva zostala skoro celá pokope, to čo sa s nej podarilo ukrojiť jedol pes zo zeme…
Bol pre ňu problém skoordinovať obe ruky a preto sme na to museli ísť inak.
Pochystala som jej vlnkovací krájač (https://eshop.tescoma.sk/vlnkovaci-krajac-presto). Pochlapila som sa a išli sme to vyskúšať. Vážnosť situácie som si uvedomovala, a preto som na prvý krát zvolila spôsob, kedy som jej ja držala ruky a krájali sme spolu.
A dobre som urobila 😀 inak by bolo po prstoch.
Takto sme zo dva krát niečo pokrájali (rozumej posekali), no nebolo to ono. Keď som raz mala slabú chvíľku, dovolila som jej, nech to vyskúša sama. Zvolili sme najjednoduchšie/ najmäkšie ovocie- banán. Rázne som jej povedala, že musí obomi rukami držať nožík. A čuduj sa svete ona to celkom dobre zvládla. Niečo nakoniec krájala aj jednou rukou, niečo dvomi. No bolo vidieť, že si dáva pozor. Ale tá hrdosť, tá hrdosť v jej očiach, vážení! To bolo na nezaplatenie. A tak teraz vždy keď má chuť, krája nám do raňajok banán.
Dôležité poznatky, keď krája 21 mesačné dieťa:
- Ako nutnosť sa ukázalo, že musí byť na pulte aj miska kam bude odkrojené kolieska ukladať. Inak sme mali zhruba po 4 odkrojeniach všetko rozmetané po zemi.
- Musí byť postavená dostatočne vysoko. Vtedy sa lepšie trafí na správnu hrúbku.
- Orientovať banán (alebo iné jedlo) kolmo na dieťa.
Postupne plánujem znovu skúsiť plastový nožík, aby sme tak otestovali koordináciu. A následne zaobstaráme niečo takéto: https://www.pottenpannen.sk/opinel-detsky-noz-chranic-prstov/
Uvidíme kedy bude krájať aj tvrdšie potraviny. Už teraz mám v pláne využiť detskú prácu na zemiaky do polievky. V každom prípade, som rada, že som jej verila, že to už zvládne sama. A som aj rada, že som presvedčila svoje nervy. Ako inak, opäť ma prekvapila.